V jednom clánku napísal istý kazatel: "Neexistuje nic
okrem milosti, co by mohlo priniest spasenie duši. Jedine milost", napísal,
"je zdrojom spasenia, bez akýchkolvek dalších prídavkov."
Iný kazatel zas vyhlásil: "Milost plus nic sa rovná
spasenie."
Je to biblické? Nešli títo duchovní dalej, ako nás
ucí Biblia? Nemusí ten, kto spasenie prijíma, podniknút
spolu s Božou milostou aj nejaké, jej zodpovedajúce kroky?
Ak teda neexistuje nic, co by clovek musel konat, alebo ak platí, že
pre spasenie nie je potrebný žiaden skutok, ako si potom máme
vysvetlit tie pasáže Biblie, ktoré vyzývajú ku
konaniu skutkov?
Ked sa previnilí hriešnici opýtali: "Co márne
robit, mužovia bratia?", apoštol Peter im odpovedal: "Cinte
pokánie..." (Skutky 2:37-38). Ked sa Saul z Tarzu opýtal:
"Pane, co chceš, aby som ucinil?, Pán mu odpovedal:
"Vstan a vojdi do mesta, a povie sa ti, co máš cinit"
(Skutky 9:6). Po znicujúcom zemetrasení, ked žalárník
vo Filipis vbehol do ruín väzenia a chcel si vziat život, zavolal
na neho Pavel: "Neurob si nicoho zlého, však sme tu všetci!"
Žalárnik si bol totiž istý, že jeho väzni ušli.
Ked zistil, že sú stále tam, padol pred nimi a opýtal
sa trasúcim hlasom: "Páni, co mám cinit, aby som
bol spasený?" Odpovedali mu: "Uver v Pána Ježiša
Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom" (Skutky 16:25-31).
Vo všetkých týchto prípadoch sa od opýtaných
požadoval nejaký skutok. V prvom prípade to bolo "cinit
pokánie", v druhom "íst" a v tretom "verit".
Vo všetkých troch prípadoch sa požadoval skutok, a to
skutok vôle. V každom prípade bol vydaný príkaz.
Neplatilo: "Milost plus nic sa rovná spasenie", ale "Milost
plus poslušnost sa rovná spasenie!" Alebo, "Milost plus
poslušná viera sa rovná spasenie."
Milost je Boží skutok
Milost je nicím nezaslúžená Božia priazen, daná
cloveku prostredníctvom zmierujúcej obete Pána Ježiša
Krista. Milost je zdrojom spasenia. Milost znamená, že pôvodcom
spasenia je Boh. Milost zahrna všetky Božie skutky,'ktoré ludstvu
priniesli spasenie. Božia milost bola dôvodom, preco sa samotný
Boh zjavil v tele v osobe Ježiša Krista, prijal ludské obmedzenia,
dobrovolne sa vydal na smrt na kríži a na tretí den vstal z
mrtvych, a to všetko pre naše ospravedlnenie.
Zdrojom spasenia je samotný Boh
Spasenie zapocalo už v nebi, ako Boží plán. Boh si nepnzval
cloveka, aby sa s ním poradil. V skutocnosti nemal clovek so spasením
vôbec nic spolocné, iba to, že bol jeho predmetom!
"Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna
dal, aby nikto, kto verí v neho nezahynul, ale mal vecný život"
(Ján 3:16). "Ale Boh súc bohatý v milosrdenstve pre mnohú svoju
lásku, ktorou nás zamiloval..." (Efezským 2:4). "Lebo znáte milost nášho Pána Ježiša
Krista, že súc bohatý pre vás bol schudobnel, aby ste
vy zbohatli jeho chudobou" (2 Korintským 8:9).
Z týchto veršov je zrejmé postavenie milosti v diele spasenia
- spasenie pochádza z milosti.
Viera a poslušnost sú odpovedou cloveka
Vierou clovek prijíma Božiu milost, milosrdenstvo a dobrotu a vztahuje
ju na svoj vlastný život. "Lebo ste milostou spasení,
skrze vieru" (Efezským 2:8). Viera je cinitel v srdci cloveka,
ktorý prijíma správu o velkej Božej milosti, transformuje
ju na konkrétny stav daného cloveka a nachádza cestu z jeho
bezvýchodiskového stavu. Inými slovami, spasenie clovek
prijíma vierou.
Nakoniec prichádza na scénu poslušnost a stáva sa aktívnym
cinitelom, motivujúcim cloveka konat na základe milosti a podla
viery. Poslušnost je nevyhnutnou a nedelitelnou súcastou pravej biblickej
viery. Kedže mnohí ludia si myslia, že viera je iba duševný
súhlas, musíme zdôraznit, že poslušnost je nedelitelnou
súcastou spasitelnej viery. Túto skutocnost zdôraznuje minimálne
19 pasáží z Nového zákona. Strucne povedané,
poslušnost aktivuje spasenie.
"A my sme jeho svedkami v tých veciach, i Svätý Duch,
ktorého dal Boh tým, ktorí ho poslúchajú"
(Skutky 5:32). "No vdaka Bohu, že pravda boli ste sluhami hriechu, ale ste zo srdca
poslúchli druh náuky, do ktorého ste vydaní."
(Rimanom 6:17). "A súc zdokonalený stal sa všetkým, ktorí
ho poslúchajú, pôvodcom vecného spasenia"
(Židom 5:9).
Pravdu o spasení možno ilustrovat na príklade bankového
úctu. Úcet v banke je zdrojom penazí a predstavuje milost.
Bankový šek vypísaný pre tento úcet je prostriedkom
výberu penazí a zodpovedá viere. Samotný skutok vyplatenia
penazí na základe šeku predstavuje poslušnost.
Predstavte si niekoho, kto vám chce dat dar, povedzme 30.000 korún.
Vypíše šek na túto ciastku a povie vám, aby ste
si peniaze vybrali. Sek je váš; držíte ho vo svojich rukách.
Ale peniaze sú stále ešte v banke a do rúk ich dostanete
až vtedy, ked si šek necháte preplatit.
Tento váš konkrétny krok predstavuje poslušnost, o ktorej
sme hovorili. Ak chcete mat z bankového úctu a šeku konkrétny
prospech, musíte poslúchnut a nechat si tento šek preplatit.
Ak tak neurobíte, peniaze zostanú na úcte darcu a vy ich
nedostanete! Podobne je to s Bohom. Darca je Boh, šek je viera a poslušnost
je preplatenie šeku.
Slová, napísané v Rim 6:17 sú vysvetlené v
predošlých veršoch v tejto kapitole. V Rimanom 5:20-21 hovorí
Pavel o úžasnej Božej milosti, ktorá sa vždy rozhojní
viac, ako hriech a ktorá vedie k vecnému životu. V Rimanom
6:1-7 sú popísané spôsoby, ktorými sa milost
prejavuje. Konkrétne, krestania v Ríme zomreli hriechu, dali sa
pokrstit v meno Ježiša Krista, cím boli pokrstení v Jeho
smrt a spolu s Ním boli pochovaní hriechu a s Ním vstali
k novému životu.
Inými slovami, boli poslušní príkazu, aby cinili pokánie,
dali sa pokrstit v meno Ježiša Krista a prijali Ducha Svätého.
Táto skúsenost ich zjednotila s Kristovou smrtou, pochovaním
a vzkriesením, cím sa stali úcastnými hojnej Božej
milosti. Ich poslušnost, ktorá bola vierou v akcii, bola kanálom,
ktorým k nim prúdila Božia milost.
Nie, neplatí, že "Milost + 0 = spasenie". Namiesto toho
platí, "Milost + viera + poslušnost = spasenie". Ak clovek
nie je poslušný, potom v skutocnosti neverí, a ak neverí,
potom neprijal Božiu milost. V Skutkoch 2:41 sa píše o správnom
postoji, ktorý musíme zaujat ku zjaveniu Božej milosti: "A
tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstit, a pripojilo
sa v ten den okolo troch tisícou duší."
Po tom, co ludia v zástupe poculi z Petrových úst o Božej
milosti, prijali toto slovo a hned ho poslúchli a dali sa pokrstit v meno
Ježiša Krista. Podobne poslúchol Saul, ked mu Ananiáš
povedal, co má robit (Skutky 9:17-18; 22:16), ako aj žalárnik
vo Filipis, ktorý poslúchol, ked mu Pavel a Sílas vysvetlili,
ako môže byt spasený (Skutky 16:31-34).
Poslušnost je kritériom viery. Aby sme do svojich životov mohli
prijat Božiu milost, musí byt poslušnost nedelitelnou súcastou
našej viery. Nesmieme sa nechat zviest názorom, že pre to, aby
sme boli spasení, nemusíme nic urobit. Musíme poslúchat
Božie Slovo. Musíme verit a robit to, co kázali apoštolovia
a co prijali zástupy ludí v den Letníc. "Cinte pokánie,
a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša
Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha."
(Skutky 2:38).