Smrt... a co dalej?

Snád neexistuje iná otázka, ktorá by sa rovnako týkala všetkých ludí tak, ako táto. Každý z nás raz bude musiet prejst úzkou bránou, vedúcou z tohto života do života po smrti - bránou, ktorú nazývame smrt. Každý z nás prejde do nového sveta, inej existencie mimo tohoto života a sveta, ktorý poznáme dnes.

Predstavme si na chvílu seba, pri svojej smrti. Jedného dna, pri poslednej ceste nášho tela na cintorín, budú naše ruky skrížené na nehybnej a mrtvej hrudi a oci zavreté. Purpurová opona sa zatvorí. Ako niekto povedal, "Cierna tava smrti si klakne pred naše dvere a my nebudeme mat žiadnu inú možnost, než nastúpit a odíst do púšte tmy." Smrt si nevyberá.

Smrt... a co dalej?
O urcitých aspektoch budúcnosti môžeme iba špekulovat, nevediac príliš mnoho, ako to bude vyzerat, ale poznáme Niekoho, kto má budúcnost vo Svojich rukách. A práve On nám ohladom budúcnosti mnoho zjavil.

On, ktorý pozná koniec od samotného zaciatku a pozná budúcnost rovnako ako minulost, hovorí vo Svojom Slove, že pri smrti sa telo vracia do zeme, zatialco duša ide na miesto docasného pobytu, kde bude cakat na posledný súd. O tom, aký bude náš osud, môže rozhodnút každý z nás už pocas svojho života; bude to závisiet od toho, ako budeme reagovat na Boží plán spasenia, ktorý Boh pripravil, aby hriešnikov zachránil pred vecným zatratením.

Môžeme vystúpit na miesto plné pokoja a Božej blízkosti, ako píše Pavol v 2 Korintským 5:8. Vecne môžeme prebývat na mieste plnom štastia, blaženosti a spokojnosti, vediac, že naša záchrana bola dokonaná, že sme vo viere dokoncili svoj beh života a že sme odmenení. Alebo môžeme zostúpit na miesto plné utrpenia, tam byt až do posledného súdu a potom byt odsúdení na vecný trest v ohnivom jazere. (Vid Matúš 25:46; Lukáš 16:22-26; Zjavenie 20:11-15).

V urcitom zmysle sú obe tieto miesta docasné, kde budeme cakat, pokial sa naše duše znova nespoja s naším vzkrieseným telom. Ježiš o tomto vzkriesení hovorí v Jánovi 5:28-29 a Pavol podrobne popisuje prvé vzkriesenie v 1 Tesalo-nickým 4:16-17.

Medzi vzkriesením spravodlivých a vzkriesením bezbožných uplynie tisíc rokov pokoja na zemi (Zjavenie 20:2-7). Spravodliví tejto doby sú tí, ktorí boli ocistení krvou Baránka — pokrstení v Jeho meno a naplnení Jeho Duchom; bezbožní tí, ktorí odmietli urobit to, co im káže evanjelium.

Konecná odmena spravodlivým
Pre tých, ktorí budú spasení, je pripravené mesto, ktoré nieje vybudované ludskými rukami — Nový Jeruzalem. O tomto meste sa v Zjavení 21 hovorí ako o vecnom domove vykúpených.

V tomto meste nebude žiadna zo zlých vecí, ktoré sa nachádzajú v každom velkom pozemskom meste. Nebude tu žiadna kriminalita ani násilie. Boží lud sa bude prechádzat zlatými ulicami, bez strachu z prepadnutia alebo obtažovania.

V Zjavení 21:18 sa píše, že hradné múry tohto mesta budú postavené z jaspisu a celé mesto bude z cistého zlata. Nebude tam potrebné slnko ani mesiac, pretože Baránok bude svetlom tohoto mesta (Zjavenie 21:23).

A co je úžasné, vykúpení sa budú tešit z požehnaní v tomto meste po celú vecnost. Básnik napísal:

"I když s Pánem sto tisíc let
By jsme tam bydleli;
Nebudou nikdy méné let
Než když jsme zacali."

Osud neposlušných
Neveriaci budú mat naopak "diel v jazere, ktoré horí ohnom a sírou" (Zjavenie 21:8). Jedinými pocitmi tam bude utrpenie a smútok, a z tohoto miesta nebude úniku.

Prítomnost urcuje budúcnost
Vecnost — nikdy nekonciace veky! To, kam clovek po svojej smrti naveky pôjde, plne závisí od jeho rozhodnutia v súcasnosti. Jeho vecný osud sa rozhodne podla toho, ci verí tomu, že krv Ježiša Krista ho ocistila od jeho hriechov alebo nie, a ci Mu vo viere a poslušnosti odovzdá svoj život.

Uvedomme si dnes, ako blízko sú naše duše smrti. Dávid s vážnostou hovorí: "Sotva je krok medzi mnou a smrtou" (1 Samuelova 20:3). Smrt je istá, nie je však isté kedy, kde a ako príde. Okrem toho je to nieco, co musí podstúpit každý sám. Jedine Kristus s nami môže krácat týmto tmavým údolím.

Si pripravený na túto chvílu a na vecnost, ktorá po nej nasleduje?

Biblia nám hovorí, ako sa máme pripravit na vecnost a radovat sa z vecného života s Pánom Ježišom: "Cinte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha." (Skutky 2:38).